A zrazu som uprostred diania27.09.2009, 22:24
Konečne po troch rokoch márneho snaženia zúčastniť sa Divadelnej Nitry mi môj čas dovolil stať sa tu dobrovolníčkou. Odštartovalo sa to veľmi príjemne a to rozhovorom s Estónkami a Fínkou, ktoré prišli do Nitry, len preto, aby tu mohli pracovať ako dobrovoľníčky počas festivalu. Precvičila som si angličtinu a dozvedela som sa pre mňa takú novinku, že estónsky jazyk je veľmi blízky tomu fínskemu.
A zrazu som bola uprostred diania. Fascinuje ma atmosféra zákulisia - na chodbách stretávam hercov napoly zaodetých v kostýmoch, v bufete obedujeme vedľa známych tvári a tu v press centre vidíme, ako sa prenáša dianie Medzinárodného festivalu do mediálnej reality.
Skvelým zážitkom bolo vypočuť si počas jednej hodiny 35 rôznych jazykov. Takúto možnosť mi poskytlo predstavenie bez režiséra s veľmi zvučným názvom Eurovízia. Portugalský súbor včera večer predviedol v divadle Tatra niečo dosť neobyčajné. Herci nezabudli, pre koho hrajú, a činohru prispôsobili slovenským divákom. Najviac pobavili publikum maďarčinou, slovenčinou a pohmkávaním slovenskej pesničky.
Hoci mi väčšina semiotických znakov unikla a celé sa to pre moju neznaleckú myseľ zomlelo príliš rýchlo, očaril ma netradičný nápad a kreativita, akou toto predstavenie oplývalo. Toto celé dianie som pozorovala zo vzdialenosti asi 30 cm, takže som sa miestami cítila skutočne ako jeho súčasť.
Po skončení som nemala v hlave žiadne myšlienky. Úplne prázdno. Po pár minútach sa mi rozjasnilo a niektoré súvislosti som pochopila až po konverzácii a prečítaní doplnkového textu. Bolo to niečo nekonvenčné, niečo čo je úplne iné ako to ostatné. Pre niektorých vrak, pre druhých umenie.
Petronela Medová, študentka z Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy na UKF, dobrovoľníčka v press centre