reklama

čo štúdium dalo alebo joshua meyrowitz. všude a nikde.

Joshua Meyrowitz, profesor komunikácie na University of New Hampshire, ponúka netradičný pohľad na problematiku vplyvu televízie na sociálne správanie. Nezaoberá sa klasickým  zamyslením sa nad tým ako na nás vplýva jej programové zloženie, ale z hľadiska nového komunikačného média, ktoré spája ľudí do jednotného informačného systému. Goffmanov dramaturgický model, v ktorom prirovnáva ľudí k hercom, aktualizuje technologickým determinizmom McLuhana. Ponúka tri rozsiahle prípadové štúdie o premenách koncepcií maskulinity a feminity, detstva a dospelosti a poňatí politického hrdinu pod vplyvom elektronickej komunikačnej technológie. Text sa opiera o široké spektrum poznatkov z rôznych disciplín - histórie, psychológie, sociológie a tiež teórie komunikácie a udáva konkrétne príklady z americkej spoločnosti. V roku 1986 bola knihe udelená cena za najlepšiu knihu z oblasti témy elektronických médii Národnou asociáciou vysielateľov (NAB) a Asociáciou pre vzdelávanie v oblasti vysielania (BEA) a tiež dostala ocenenie Golden Anniversary Book, ktoré jej udelila Speech Communication Association (Meyrowitz, 1986).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Zhrnutie

Analýza vychádza z toho, že skupinová identita je založená na zdieľaných informačný systémoch. Čím je týchto systémov viac, tým vzniká viac odlišných skupín a naopak. Elektronické média ako informačný systém, majú na jednotlivé skupinové identity zjednocujúci účinok. Na skupiny aplikoval Goffmanovu teóriu života ako hry, v ktorej skupiny strácajú prostredníctvom médií výhradný prístup k aspektom vlastného zákulisia a môžu nahliadnuť do zákulisia iných skupín. To môže ovplyvňovať pôvodné názory na inú skupinu a zároveň informovanosť o skupinovom zákulisí vedie k novému, alternatívnemu správaniu, ktoré však nie je javiskové ani zákulisné, ale na ich hranici. Ako výstižný príklad je uvedený Ku Klux Klan, ktorý sa začal v období rozmachu médií prezentovať len ako ďalšia skupina, ktorá chráni práva bielych Američanov a dbá len o vlastné záujmy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoju odlišnosť si neuvedomujeme, pokiaľ nevieme, ako sú na tom ostatní. Pokiaľ sme chudobní a tí okolo nás tiež, nemáme sa s kým porovnať a chudobu berieme ako bežný jav. Média, ktoré nám sprostredkovávajú ďalšie kritéria porovnávania nám tým poskytujú aj vedomosť našej vlastnej odlišnosti a izolovanosti, ktorej sa snažíme zbaviť a stať sa rovnocennými v každom ohľade.

Vynález televízie tiež zapríčinil porušenie väzby medzi skupinou a fyzickým miestom, ktoré vytvára len jeden typ informačného systému. Elektronické média začínajú prekonávať skupinové identity založené na „súčasnej prítomnosti“ a vytvárajú nové formy prístupu. Dovoľujú ľuďom zažiť, to čo ostatným a sú tak v interakcii napriek fyzickej izolovanosti. Skupina nie je izolovaná už len na určitom fyzickom mieste, vďaka tomu, že televízia ponúka ľuďom alternatívne pohľady iných ľudí z iného fyzického prostredia. Tí, čo večer sledujú televízne noviny, sa nachádzajú na mieste, ktoré nie je definované fyzicky, ale skúsenosťou. Hoci pád komunikačných bariér odštartoval telegraf, až s televíziou (vďaka vizuálnemu zobrazeniu) začala tiež demystifikácia dovtedy neznámych časti Zeme. Cesta od nás do Spojených štátov predstavovala veľkú cestu do neznáma, pričom nám dnes túto krajinu dokáže televízia odhaliť a priblížiť nám ju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším dôsledkom vplyvu elektronických médií je stieranie jasných rozdielov medzi rolami, právami a zodpovednosti odlišných životných etáp. Na rozdiel od tlače je televízny divák vystavený témam z viacerých fáz života, aj tých, ktoré sa ho netýkajú. Vďaka tomu má človek na výber mnoho aspektov správania, čo sa prejavuje napríklad tým, že správanie detí a dospelých sa stále viac zlučuje. Meyrowitz označil za prvú generáciu, u ktorej sa to prejavilo „deti vs. dospelých“ kvetov hippies. Posúvanie dôchodkového veku nahor, či zníženie hranice volebného veku sú podľa neho indikátorom sily pohybu smerom k jednotnému štýlu správania sa a poňatia rolí, ktoré nezávisia od veku. Pôvodne každé štádium socializácie bolo viazané na určité fyzické miesto. Elektronické média však prekonávajú izolačné vlastnosti miesta a zmazávajú rozdiely medzi ľuďmi v rozdielnych štádiách socializácie. Napr. deti doma majú vďaka televízii už rozsiahlejší prístup k informáciám ako zaneprázdnení dospelí a často im pomáhajú udržiavať krok s udalosťami okolitého sveta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozsiahlu štúdiu venuje stieraniu rozdielov medzi mužským a ženským svetom. Muži chránili ženy v minulosti tak, že ich vylúčili z istých častí sveta. Tradičný obraz ich práv vyplýval z izolácie žien od mužských informačných systémov. Tí mali prístup k rozsiahlejšej časti sveta než ženy. Muži smeli to, čo ženy, čo však neplatilo naopak. Televízia však poskytuje rovnaké informácie mužom i ženám. Ženám poskytla mnoho „mužský tém“ a oslobodila ich od informačnej izolácie a tým významne prispela k nespokojnosti, ktorá iniciovala boj za práva žien. V prípade, že ženy a muži majú prístup k rovnakým informáciám a vedia o tom, možno očakávať, že začnú hovoriť tým istým jazykom, či očakávať rovnaké práva a privilégia. Tým elektronické média menia aj všeobecnú predstavu o primeranom správaní medzi všetkými, ktorí ju sledujú, čo prispieva k vyrovnávaniu sa oboch rolí. Muži a ženy sú síce stále oddelení pri plnení určitých rolí, ale elektronické spojenie vytvára silnejší pocit súnáležitosti v oblasti informácií a zážitkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už ani deti nie sú dokonale chránené od vplyvov vonkajšieho sveta, pretože domov už nie je jediným informačným zdrojom dieťaťa, pretože televízia sa stala jeho súčasťou a rodičia už nevedia dokonale filtrovať tok informácií, ktoré sa k ich deťom dostávajú. Úloha televízie sa posúva do stredu rodinného života, v niektorých prípadoch sa až priamo jej stredom stáva. Pri sledovaní televízie môžu byť členovia rodiny na iných miestach, ale v tom istom informačnom svete. Tento technologický vynález zrušil informačnú hierarchiu, ktorá udržovala pri živote štádia gramotnosti a vekovo špecifikovaný systém. Tlač umožňuje separovať deti rôzneho veku podľa zložitosti použitého jazykového kódu. Čítaniu zložitých kníh predchádza zvládnutie jednoduchých, pri využívaní televízie však nie je potrebná následnosť a tiež nedelí ľudí podľa veku. Schopnosť televízie integrovať deti do dospelých situácií narastá už okolo 11 rokov, čo je stále skôr ako majú oficiálny status dospelosti. V tomto veku sa detské vnímanie veľmi približuje dospelému. Rozvoj televízie dopomohol aj k demystifikácii verejného života. Predstavitelia moci by mali v súčasnosti skôr „vyzerať a znieť“ než „dobre písať a myslieť“ ako to bolo kedysi. Výskumy ukazujú, že v 60. rokoch sa záujem a konzistentnosť postojov v oblasti politiky zvýšili hlavne u menej vzdelaných ľudí, čo je zapríčinené narušenou hierarchickou štruktúrou používania elektronických médií, ktorá nesegreguje „fanúšikov“ podľa veku, či vzdelania.

Na rolách niekoľkých amerických prezidentov Meyrowitz báda po aspektoch zmien sociálneho správania verejných činiteľov, do ktorých ľudia vkladajú dôveru. V minulosti bolo možné prejavy niekoľkokrát nacvičiť pred menším publikom a tak prejav dotiahnuť do najmenších detailov. Dnes musia politici osloviť rôzne skupiny ľudí súčasne a nie po skupinkách a tak prispôsobovať obsah reči, pričom si ju nemajú ako pred tým otestovať. Stále viac správ, ktoré prednášajú verejní činitelia, má spontánny charakter, napr. prejav na tlačovej konferencii. Sám politik sa môže na kamere vidieť, čo môže znižovať jeho sebavedomie pokiaľ zazrie svoje verbálne, či neverbálne nedostatky. Média privádzajú politikov bližšie k ľuďom, aby ich mohli lepšie preskúmať. Zdôrazňujú politika ako smrteľníka a tak sa naozaj stávajú niečím menej. Čím viac o nich vieme a uvedomujeme si, že sú len ľudia ako my, tým naša dôvera a uznanie k nim klesá. Mystickosť, ktorá je potrebná pre každý dojem veľkoleposti, sa stráca. To platí aj pre sociálne inštitúcie. Čím máme o nich viac informácií, tým naša dôvera k nim klesá. Napríklad návrat k laickému pôrodníctvu, či vznik alternatívnych pôrodných centier je podľa Meyrowitza jedným zo znakov poklesu dôvery k zdravotníctvu.

Televízia ako technologický vynález je jedným z významných faktorov vplývajúcich na sociálnu štruktúru a celkový sociálny život. Zároveň významne prispieva ku kultúrnej homogenizácii narušovaním pevných hraníc medzi pohlaviami, generáciami, mocnými a bezmocnými, verejným a súkromným.

Hodnotenie

Autor čitateľom ponúkol širokospektrálnu analýzu zmien sociálneho správania pod vplyvom elektronických médií. Poukázal tiež na fakt, že hoci je tento vplyv výrazný, televízia nie je jediným faktorom pôsobiacim na sociálnu štruktúru, ale významne k jej premenám prispieva. Za elektronické komunikačné média považuje tie, ktoré „prenášajú informácie zakódované ako elektronický signál. (...) telegraf, telefón, rozhlas a televízia.“ (Meyrowitz, 2006, s.272). Televízii venuje oveľa väčšiu pozornosť ako ostatným médiám, ktoré chápe skôr ako medzistupne technologického vývoja, na ktorého vrchole je televízia. Kniha bola napísaná pred 25 rokmi kedy rozsiahla internetová komunikácia bola ešte obyčajnému človeku priveľmi vzdialená. V USA tak ako aj na Slovensku začal skutočný rozmach internetu až v 90.rokoch (Horváth, 2009). Napriek tomu si myslím, že mnohé vplyvy televízie sú výraznejšie vďaka internetu. Televíznu komunikáciu prirovnáva ku takmer „skutočnej“ komunikácii tvárou v tvár. Internet však poskytuje vidieť a zároveň sa rozprávať s druhým človekom alebo sa virtuálne prechádzať po uliciach vzdialených miest podľa našich požiadaviek. Z tohto hľadiska je pre mňa kniha hodnotná a aplikovateľná aj v 21. storočí. Tak ako Meyrowitz pokladá generáciu konca 60. rokov za prvú, ktorej sociálne prostredie bolo ovplyvnené televíziou tým, že s ňou vyrastali, tak možno pokladať generáciu konca 90. rokov za prvú, ktorá rástla s internetom a je, resp. bude ním ovplyvnená.

Stieranie rozdielov medzi generáciami sa podľa Meyrowitza prejavuje aj tým, že niektoré deti oslovujú rodičov nie matka a otec, ale ich krstnými menami. Je však otázne nakoľko je to aplikovateľné do našich slovenským podmienok. Taktiež tvrdenie, že „mnoho ľudí si dnes berie prenosné rádia alebo dokonca prenosné televízory aj na dovolenku a mnoho kempov inzeruje, že sú vybavené televíznou miestnosťou a telefónom“ (Meyrowitz, 2006, s.125), je len dôkazom toho, že publikácia čerpala prevažne z mentality americkej kultúry 80.tych rokov. Aj Jiří Pacek (2007) si všimol úzko špecifikovanú oblasť citovaných zdrojov, čo pokladá tiež za jedno z negatív práce.

S televíziou deti prichádzajú do kontaktu skôr ako so školou, takže ich vedomosti tak nie sú podľa veku na rovnakej úrovni. Podľa neho sa tradičné učebné plány podľa veku už nevyrovnávajú so znalosťami niektorých študentov, preto navrhuje zmiešané triedy, aby deti mohli vstupovať do interakcií aj s inou vekovou kategóriou a tak by získavali rôznorodé názory a pohľady na svet. V podstate navrhuje, aby sa školský systém vrátil niekoľko desiatok rokov dozadu a aby sa ešte viac stierali rozdiely medzi generáciami prístupom detí k rovnakému informačnému systému. Táto myšlienka je veľmi blízka montessoriovskej škole, pre ktorú je typické, že deti sú združované do vekovo zmiešaných skupín. Podľa nej zmiešané triedy poskytujú priestor pre harmonický rozvoj dieťaťa na základe spolupráce a vzájomnej pomoci. Úspešnosť každého žiaka je daná jeho potenciálom a jeho rozvojom (The International Montessori School of Prague, 2005). V súčasnosti takého školy existujú, pričom sú súkromné a ročné školné pre dieťa okolo 10 rokov vyjde na sumu približne 11 tisíc EUR.

Pacek (2007) knihe tiež vytýka, že autor neupozorňuje na to, že každú informáciu vnímame v dvoch kontextoch a to v kontexte ostatných informácií a podľa našich osobných skúsenosti, čiže prijímame podnety aktívne. Avšak sám Meyrowitz píše, že sociálnej zmene nemožno pripísať len jednu príčinu a elektronické média sú len jednou z množstva príčin. Skutočne nespomína človeka ako aktívneho činiteľa v tomto procese a podľa Volka (n.a) je “Meyrowitzova schéma civilizačného vývoja (…) konštruovaná účelovo s cieľom, aby vyhovela predpokladom technologického determinizmu.” Tento postreh však môže byť návrhom pre ďalšie skúmanie a analýzu problematiky v oblasti aktívneho príjímania nových technológií človekom. Na druhej strane autor podrobne rozobral oblasť ženského a mužského sveta, ktorý sa podrobil veľkým zmenám.

Zaujímavou myšlienkou je premena hierarchickosti gramotnosti. Zatiaľ, čo prijímanie informácií z tlače je podmienené určitým stupňom gramotnosti a nižšia gramotnosť predchádza vyššej, televízia si na gramotnosti nezakladá, hoci jej je spracovanie určitých informácií podmienené, ale sme schopní ich spracovať oveľa v mladšom veku a na nižšej úrovni gramotnosti ako sú nám v skutočnosti určené. Prijať informácie z televízie sme schopní v ktoromkoľvek štádiu, písmo však dokážeme dekódovať na určitej úrovni gramotnosti. Elektronické média vyžadujú na rozdiel od tlače minimálnu schopnosť kódovania a dekódovania.

Goffman prirovnáva správanie ľudí k správaniu hercov, ktorí striedajú role. V prítomnosti druhých sa nachádzame akoby na javisku, na ktorom nás ostatní pozorujú a snažia sa o nás získavať informácie a my vystupujeme vo formálnych rolách. V zákulisí sa nachádzame, keď sa dostaneme za “bezpečnú” oponu, kde sa chystáme na interakciu vo formálnejších prostrediach. Tu si môžeme dovoliť dať priechod pocitom a spôsobom správania, ktorým sa „na javisku“ zámerne vyhýbame. Na tomto modely ukazuje spôsoby správania sa, aké ľudia využívajú od toho akú rolu práve hrajú (Goffman, 1999). Meyrowitz považuje správanie sa v médiách za medzi - javiskové, akoby sme stáli na rozhraní javiska a zákulisia. Znamená to, že sa ľudia správajú čiastočne tak ako si prajú byť druhými vnímaní a čiastočne ukazujú svoju prirodzenú stránku. Na takéto odvážne tvrdenie by bolo potrebné hlbšie a precíznejšie skúmanie vnútra a psychiky tých, ktorí sa mediálne prezentujú.

Záver

Sociálna zmena je zložitá, preto jej nie je možné pripísať jednu príčinu. Vynález televízie však významne prispel k zmenám sociálneho a spoločenského života. Prispela k boji za stieranie hraníc medzi mužským a ženským svetom, fyzické miesto ako miesto typické pre skupinu začína pod jej vplyvom strácať svoju opodstatnenosť a táto zmena vzťahu medzi fyzickým a sociálnym umiestnením mala dopad na všetky role. Televízia demystifikovala dospelých v očiach detí, muža v očiach ženy a naopak a hrdinu v očiach obdivovateľov. Ľudia začali vnímať svoju odlišnosť, až keď začali zdieľať to isté prostredie. Televízia zmenila sociálne prostredie a zbavuje nás pocitu pevného vedomia pozície v spoločnosti.

Autor sa však nevyjadril, či sú tieto spoločenské zmeny pozitívne alebo negatívne, preto neponúka žiadne riešenie situácie. Nové trendy v sociálnom správaní opisuje, ilustruje a vysvetľuje na základe teórií sociológa Ervinga Goffmana a teoretika médií Marshalla McLuhana. Kniha zožala poklony aj negatívne kritiky z rád laikov i odborníkov, ale pri mojom prieskume som sa nestretla s priamym zavrhnutím práce. Aj podľa môjho názoru má Meyrowitzova teória niektoré negatíva alebo slabšie stránky, pri ktorých sa však neporovnateľne vyníma pozitívna stránka, ktorá zahŕňa rôznorodé poznatky a nové myšlienky, ktoré sú jedinečným prínosom do oblasti mediálnych štúdií.

  1. Goffman, E. Všichni hrajeme divadlo: Sebeprezentace v každodenním životě. Praha: Nakladatelství Studia Ypsilon. 1999. 247 strán. ISBN 80-902-4824-1

  2. Horváth, P. Internet – História internetu a jeho začiatky na Slovensku. [online]. 3.11.2009. Otvorené 14.4.2010. Dostupné na: <http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13453>

  3. Meyrowitz, J. No sense of place: The impact of electronic media on social behavior. [online]. New York: Oxford University Press. 1986. 416 strán. ISBN 0-19-504231-X. Dostupné na: <http://books.google.sk/books?id=0Xx5Hm8M5g8C&source=gbs_navlinks_s>

  1. Meyrowitz, J. Všude a nikde: Vliv elektronických médií na sociální chování. 2006. Praha: Karolinum. 2006. 341 strán. ISBN 80-246-0905-3

  2. Pacek, J. Svět médií podle Meyrowitze. [online]. 17. brezen 2007. In: Lidové noviny. Otvorené 15.4.2010. Dostupné na: <http://cupress.cuni.cz/ink_ext/index.jsp?include=podrobnosti&id=1932&zalozka=4>

Petronela Medová

Petronela Medová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

žiť, nielen existovať Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu